Rodičovstvo so zdravými hranicami

Naozaj existujú len krajnosti? Obetavý rodič vs. sebecký rodič

Naozaj existujú len dva extrémy – obetavý rodič a sebecký rodič? A čo tak nájsť v tom konečne zdravú rovnováhu?

Je jasné, že sa správaš inak k dieťaťu, ak je fyzicky alebo mentálne choré. A inak sa správaš k dieťaťu, keď má 6 mesiacov a inak, keď má 16 rokov.

Lenže z tých nekonečne "dobrých chlapcov a dievčat" sa nevedomky stávajú vyčerpaní, obetaví rodičia. Akoby existovala len táto hra polarity: Dobrý rodič, ktorý dá dieťaťu úplne všetko... a potom Zlý rodič, ktorý nedá nič, zlý rodič, ktorý si stanovil hranice???

A čo tak zdravý typ rodičovstva? Ten, ktorý naučí svoje dieťa všetko, čo vie, a potom ho nechá žiť svoj vlastný život?

Žijeme v starom programe obetovania sa

Vidíme to okolo seba neustále:

• "Dobrí rodičia", ktorí sa po rozvode ani nepôjdu rande, lebo to je vraj "neslušné"... Musia predsa žiť len pre svoje dieťa a obetovať mu život...vynahradiť to, že ocko alebo mamka odišla...vynahradiť to, že sa rozviedli.... Až keď bude staršie a odíde z domu, potom začnú randiť.
• Staneš sa rodičom a už akoby si nežila svoj vlastný život. Platíš školy, drahé krúžky, výlety... Aby malo všetko, lebo ty si nemala nič.
• Obskakuješ ho. Upratuješ mu izbu, aj keď má už 15 rokov?
• Ty radšej nebudeš jesť, len aby ona mala?
• Nežiješ svoj život, lebo mu musíš zaplatiť vysokú školu – lebo ty si nemohla ísť na vysokú ?
• Nežiješ svoj život, lebo jej musíš kúpiť byt. A nie hocijaký, ale hneď 3-izbový byt! Lebo musím... aby mala kde začať svoj život?

Dokedy to budeme robiť? Dokedy sa budeme obetovať ako rodičia a prestávať kvôli tomu žiť?

Je to veľmi starý program. Staré presvedčenie, ktoré nám tvrdí, že ak nedáš svojmu dieťaťu úplne všetko a nenecháš si ani cent pre seba, tak si sebecká a zlá.

Čo tým v skutočnosti učíme svoje deti?

Z jedného extrému do druhého... Ale vidíme, že tento spôsob výchovy nefunguje. Pozri sa okolo seba:

• Obetujúci sa rodičia, ktorí dali svojim deťom všetko, a tie ich v starobe vyhodili na ulicu.
• Obetavý rodič, ktorému nakoniec nezostalo vôbec nič – ani vlastné zdravie, ani život.

A čo tým učíme svoje deti? Že nemusia robiť nič, lebo všetko dostanú na podnose. Že majetky a život spadnú z neba.

Je to kontroverzná téma, ja viem. Ale nemali by sme prestať žiť len preto, že sme sa stali rodičmi. Nemali by sme obskakovať svoje deti len preto, že sú to naše deti.

Čo ma naučil autizmus

Autizmus ma naučil neskutočne veľa. A presne preto som vždy chcela, aby moje dieťa bolo čo najviac sebestačné. Aby vedelo všetko, čo sa dá, a aby zvládlo veľa vecí aj samo.

A hlavne – už sa nechcem obetovať.

Lebo ak sa obetujem, ak sa úplne zničím... Kto tu potom pre neho bude? Nikto. Lebo má len mňa.

Pochopila som, že musím byť v prvom rade šťastná, spokojná a zdravá, aby som tu pre neho mohla byť naplno. A nie byť smutná, chorá a vyčerpaná.

#autizmus #pas

#ZdraveRodicovstvo #ObetavyRodic #SlobodnyRodic #RodicovstvoBezVin #AutizmusSK #Sebastacnost #VychovaDeti #ZivotPodlaSeba #SebahodnotaRodica #RovnovahaVVzťahoch #VedomyZivot